Jednou z najviac zdevastovaných oblastí na planéte je Antarktída. Zmena podnebia a globálne otepľovanie sú dva hlavné dôvody, prečo sa ľad v Antarktíde topí míľovými krokmi. Situácia sa ďalej zhoršuje, ako to zdokumentovala skupina výskumníkov vznik takmer 8.000 2000 jazier v dôsledku topenia ľadu, ku ktorému dochádza od roku XNUMX.
Tieto jazerá so svojou charakteristickou tmavomodrou farbou spôsobujú, že topenie celého antarktického ľadovca sa zrýchľuje alarmujúcou rýchlosťou. Tento jav je vo východnej Antarktíde bezprecedentný., ktorá je domovom najväčšej masy ľadu na Zemi. Predtým neboli v tejto časti kontinentu zdokumentované problémy s topením, ale začínajú sa prejavovať dôsledky klimatických zmien.
Pôvod modrých jazier v Antarktíde
Podľa odborníkov tieto modré jazerá vznikajú počas letnej sezóny v dôsledku altské teploty. Počas tejto doby má voda nahromadená na povrchu ľadu tendenciu tiecť a vytvárať subglaciálne rieky, čo uľahčuje topenie. Hoci plocha týchto jazier ešte nie je značná, Pokračujúce globálne otepľovanie by mohlo v nasledujúcich rokoch viesť k výraznému zvýšeniu počtu aj veľkosti týchto jazier.
Štúdia, ktorú viedol glaciológ Stewart Jamieson z Durhamskej univerzity, odhalila, že tento jav bol pozorovaný v rokoch 2000 až 2013. Satelitné snímky umožnili vizualizovať premenu ľadovca Langhovde vo východnej Antarktíde, kde bolo zistených až 8.000 800 jazier a viac ako 18 povrchových kanálov vo vzdialenosti XNUMX kilometrov od masy ľadu.
Rovnako ako u iných vodných plôch, vznik modrých jazier v Antarktíde môže slúžiť ako indikátor klimatických zmien na kontinente.
Dôsledky topenia ľadu na hladine mora
Vzhľad týchto jazier je alarmujúcim znakom, od r by mohlo viesť k dlhodobému zvýšeniu hladiny morí až o šesť metrov. To by mohlo viesť k zaplaveniu mnohých pobrežných miest po celom svete. Obavy spočívajú v tom, že východná Antarktída, ktorá je najväčšou ľadovou masou na planéte, predstavuje značné riziko pre budúci globálny nárast hladiny morí.
V štúdii uverejnenej v časopise Geofyzikálne výskumné listysa zistilo, že voda z týchto nových jazier sa môže prefiltrovať do vnútra ľadovca, oslabiť ho a uľahčiť jeho prasknutie. Podobná udalosť bola pozorovaná v roku 2002, keď sa z Antarktického polostrova odlomil masívny blok ľadu s rozlohou 3.250 XNUMX štvorcových kilometrov, známy ako ľadový šelf Larsen B.
La vznik modrých jazier v Antarktíde Je hlboko spojená s nárastom globálnej teploty a následkami pre vodné hladiny, ktoré to so sebou prináša.
Prečo pribúda jazier v Antarktíde?
Klíma Antarktídy, ktorá sa kedysi považovala za pomalú a nestabilnú, prechádza drastickými zmenami. Predpokladalo sa, že táto časť kontinentu je veľmi studená a nie je vystavená globálnemu otepľovaniu rovnakým spôsobom ako Arktída. Objav týchto modrých jazier však toto vnímanie zmenil. Rok 2015 znamenal najvyššiu teplotu od začiatku zaznamenávania v roku 1880.
Vedci poukázali na to, že tieto lagúny, hoci sú malé v porovnaní s lagúnami v Grónsku, svedčia o vplyve globálneho otepľovania na región. Reakcia Antarktídy na tieto zmeny by mohla mať katastrofálne následky, ak sa globálne otepľovanie nezmierni. Presakovanie vody z jazera môže vytvoriť rieky pod ľadom, čo ďalej uľahčuje topenie. Ovplyvnilo by to nielen Antarktídu, ale malo by to významný vplyv aj na globálnu klímu a morské ekosystémy.
S pokračujúcim otepľovaním podnebia sa očakáva nárast počtu a veľkosti týchto jazier. Výskum naznačuje, že ak budú súčasné trendy pokračovať, topenie ľadu v Antarktíde by sa mohlo rovnať alebo dokonca prevýšiť ako v Grónsku, čo je znepokojujúce pre budúcnosť planéty.
Varujú pred tým vedci ako Stewart Jamieson Stabilitu Antarktídy nemožno podceňovať. Vzhľad týchto jazier je pripomienkou toho, že klimatické zmeny sú realitou, ktorú treba okamžite riešiť. Budúcnosť kontinentu, a teda aj globálnej hladiny morí, závisí od našich dnešných činov.
Prostredníctvom medzinárodnej spolupráce v environmentálnych otázkach a implementácie účinných politík na zmiernenie klimatických zmien je možné znížiť dopady na Antarktídu a iné zraniteľné ekosystémy.
Satelitné fotografovanie a meteorologické pozorovania budú naďalej zohrávať kľúčovú úlohu pri sledovaní týchto zmien. Budúcnosť Antarktídy a sveta leží v rukách globálnej komunity a jej reakcie na túto klimatickú krízu.
