Nikto by nepovedal, že môžu byť ohrozené púšte, však? Ale pravda je taká, že sú miestom oveľa krehkejšie než si dokážeme predstaviť. Rastliny, zvieratá a odhadovaných 500 miliónov ľudí, ktorí žijú na týchto územiach, sa prispôsobili podnebiu púšte.
Ak však teploty stále stúpajú, ich životy budú vážne ohrozené.
Podľa správy OSN pre životné prostredie (UNEP) sa v období rokov 1976 až 2000 zvýšila priemerná teplota púští medzi 0 a dvoma stupňami Celzia, na rozdiel od 0 stupňa, ktoré stúplo na zvyšku planéty. Skleníkové efekty spôsobujú intenzívnejšie a dlhšie trvajúce suchá, a preto sú zrážky, ktoré sú už také vzácne, čoraz menej viditeľné.
To sa premieta do veľmi významného vplyvu na biodiverzitu týchto ekosystémov, kde si rastlinné aj živočíšne druhy vyvinuli mimoriadne stratégie na prežitie. Napríklad niektoré rastliny, ako sú kaktusy, majú úpravy, ako sú hlboké korene na dosiahnutie podzemnej vody a malé listy, ktoré obmedzujú straty vody transpiráciou. Zvieratá majú vyvinuté adaptívne správanie, ako je schopnosť vylučovať vysoko koncentrovaný moč alebo získavať vodu zo svojho metabolizmu.
Najviac postihnutými púšťami sú Kalahari v Afrike a Atacama v Čile. V oboch môžete vidieť, ako sa život snaží prežiť. Nie sú však jediní, ktorých sa to týka. Klesajúca voda spôsobuje vysychanie riek, ako napríklad Níl v Egypte alebo Colorado v Spojených štátoch. UNEP varuje, že ak Emisie skleníkových plynov, bude vážne ovplyvnený prísun vody, čo ohrozí zdravie obyvateľov púští, ako aj zdravie ich plodín a zvierat.
Ak budeme naďalej nadmerne využívať podzemné vody, budovať infraštruktúru alebo miesta vojenského výcviku, môžeme úplne zmeniť krajinu. Napriek všetkému to hovorí Kaveh Zahedi, zástupca riaditeľa Svetového ochranárskeho centra (UNEP) púšte sa môžu stať elektrárňami tohto storočia, okrem toho, že slúžia ako turistické atrakcie, alebo dokonca objavujú nové drogy, ktoré môžu zlepšiť život ľudí.
Púšte, často predstavované ako rozľahlé, vyprahnuté a nehostinné pieskové plochy, sú v skutočnosti zložité a rozmanité ekosystémy, ktoré pokrývajú približne jednu tretinu zemského povrchu planéty. Púšte zďaleka nie sú monotónne, ale majú rôzne podoby, od zlatých piesočných dún na Sahare po skalnatú krajinu púšte Atacama a zamrznuté oblasti Arktídy.
Charakteristickým znakom púští je ich extrémna suchosť. Nízke zrážky, často menej ako 250 mm za rok, a teploty, ktoré sa môžu pohybovať od horúčav cez deň po intenzívny nočný chlad, vytvárajú náročné prostredie pre život.
Napriek týmto extrémnym podmienkam sú púšte domovom prekvapivej rozmanitosti života. Rastliny a zvieratá si vyvinuli neuveriteľné adaptácie na prežitie v tomto suchom prostredí. Napríklad rastliny majú hlboké korene, ktoré hľadajú vodu pod zemou, malé listy, ktoré minimalizujú stratu vody transpiráciou a mechanizmami na ukladanie vody počas sucha. Zvieratá zase vyvinuli stratégie na šetrenie vody, ako je schopnosť vylučovať vysoko koncentrovaný moč alebo schopnosť získavať vodu zo svojho metabolizmu.
Napriek svojej odolnosti sú púštne ekosystémy krehké a ohrozené ľudskou činnosťou. Klimatické zmeny, nadmerné využívanie zdrojov a znečistenie sú niektoré z faktorov, ktoré ohrozujú biodiverzitu týchto regiónov. Postup klimatických zmien spôsobuje zvýšenie frekvencie a intenzity extrémnych poveternostných javov, ktoré ovplyvňujú nielen živé bytosti žijúce v týchto ekosystémoch, ale negatívne ovplyvňujú aj ľudské spoločenstvá, ktoré žijú v ich okolí.
Púšte sú vo všeobecnosti klasifikované podľa ich geografickej polohy, klímy a príčin ich suchosti. Existujú rôzne typy:
- Horúce púšte: Sú najväčšie a najznámejšie, s vysokými dennými teplotami a minimálnou vlhkosťou ako Sahara.
- Studené púšte: Sú zastúpené na miestach ako Antarktída, s mínusovými teplotami a zrážkami väčšinou vo forme snehu.
- Polosuché alebo polopúštne púšte: Majú výraznejšiu sezónnosť s krátkymi obdobiami dažďa, ako je púšť Kalahari.
- Pobrežné púšte: Majú vlhkosť pochádzajúcu zo studených oceánskych prúdov, ale s malým množstvom zrážok, ako je to v púšti Atacama.
- Vnútorné púšteĎaleko od morí a oceánov majú veľmi nízke zrážky, ktoré sa často vyskytujú v Strednej Ázii.
Každý typ hostí jedinečné ekosystémy a špecifické prispôsobenia flóry a fauny na prežitie v extrémnych podmienkach.
- Zvýšené teplotyGlobálne otepľovanie zvyšuje teploty, zhoršuje suchosť a podporuje rozširovanie púští.
- Zmena vzorcov zrážokZmeny v poveternostných systémoch by mohli spôsobiť, že už aj tak vzácne zrážky v púšťach budú ešte nevyspytateľnejšie.
- Nárast extrémnych udalostíIntenzívnejšie piesočné búrky a dlhšie suchá ovplyvňujú púštne ekosystémy.
- Účinky na biodiverzitu: Flóra a fauna špecializované na púštne biotopy sú ohrozené rýchlou zmenou ich prostredia.
- Vplyv na ľudské spoločenstvá: Obyvateľstvo, ktorého živobytie závisí od týchto prostredí, čelí väčším výzvam pri získavaní zdrojov, ako je voda a jedlo.
Púšte zaberajú približne jednu tretinu zemského povrchu planéty. Medzi najväčšie patria:
- Saharská púšťNachádza sa v Afrike a je to najväčšia horúca púšť na svete s viac ako 9 miliónmi štvorcových kilometrov.
- arabská púšť: Rozprestiera sa v niekoľkých krajinách na Blízkom východe a dosahuje takmer 2,3 milióna štvorcových kilometrov.
- Púšť GobiV Ázii, hlavne v Mongolsku a Číne, zaberá asi 1,3 milióna štvorcových kilometrov.
- Púšť Kalahari: Aj v Afrike má rozlohu takmer 900,000 XNUMX kilometrov štvorcových.
- Veľká púšť Victoria: Je najväčší v Austrálii s rozlohou viac ako 647,000 XNUMX kilometrov štvorcových.
Tieto rozsiahle územia sú dôkazom vplyvu klimatických faktorov a prírodných procesov na vznik púští. Na druhej strane sa odhaduje, že viac ako 75 % územia Španielska je ohrozených dezertifikáciou a 70 % jeho povodí má podľa Greenpeace vysoký alebo závažný stupeň nedostatku vody. Tento fenomén dezertifikácie, ktorým je degradácia pôdy v suchých, polosuchých a suchých subvlhkých oblastiach, je zhoršovaný zmenou klímy, ako aj rastúcim dopytom po vodných zdrojoch.
Klimatické správy k tomu dospeli púšte prechádzajú hlbokými zmenami čo bude mať dôležité dôsledky na zásobovanie vodou pre ľudí, zvieratá a rastliny v týchto regiónoch. Je nevyhnutné zaviesť účinné politiky na zmiernenie vystavenia klimatickým zmenám, ochranu ekosystémov a zabezpečenie živobytia komunít, ktoré sú od týchto prostredí závislé.
Kombinácia dezertifikácie a klimatických zmien tiež ovplyvňuje zvýšenú eróziu pôdy. Nedávny výskum ukázal, že púštne oblasti čelia alarmujúcej zraniteľnosti spojenej so zvyšujúcou sa frekvenciou extrémnych poveternostných udalostí. Napríklad bleskové povodne v oblastiach, kde sa zriedka vyskytujú dažde, môžu zdevastovať životné prostredie a ovplyvniť nielen voľne žijúce živočíchy, ale aj ľudské spoločenstvá. Najintenzívnejšie dažďové búrky sa ukazujú byť rovnako škodlivé, ak nie ešte väčšie, ako dlhotrvajúce suchá.
Púštne podmienky tiež prispievajú k rozvoju obnoviteľnej energie. Suché oblasti majú vysoký potenciál pre slnečnú energiu vďaka ich rozsiahlemu vystaveniu slnku. Kaveh Zahedi tiež zdôraznil dôležitosť využívania týchto priestorov ako udržateľných riešení pre budúce energetické potreby, pričom sa vždy zabezpečí starostlivé a zodpovedné riadenie zdrojov.
Púšte boli neoddeliteľnou súčasťou ľudskej histórie a ovplyvnili kultúru, hospodárstvo a ekológiu regiónov, ktoré obývajú. Tradičné znalosti miestnych komunít o hospodárení s vodou a poľnohospodárstve v suchých podmienkach sú rozhodujúce pre rozvoj účinných stratégií na riešenie dezertifikácie a zmeny klímy.
História púští je tiež históriou odolnosti. Druhy, ktoré obývajú tieto ekosystémy, sa počas tisícročí vyvíjali, aby sa prispôsobili nepriateľskému prostrediu. Teraz je otázkou, či sa ľudstvo dokáže rovnako efektívne prispôsobiť zmenám, ktoré sme sami spôsobili.