Jedným z odvetví geológie je paleoklimatológia. Jedná sa o štúdium zemskej kôry, krajiny, fosílnych záznamov, distribúcie rôznych izotopov v oceánoch a iných častiach fyzického prostredia, ktoré súvisia s cieľom určiť históriu klimatických variácií na planéte. Väčšina z týchto štúdií zahŕňa historické výskumy s cieľom spoznať všetky vplyvy ľudskej činnosti na podnebie.
V tomto článku vám povieme všetky charakteristiky, činnosť a dôležitosť paleoklimatológie.
kľúčové vlastnosti
Keď hovoríme o štúdiu zemskej kôry, máme na mysli zmeny v jej zložení a štruktúre. Skutočnosť, že sa kontinenty každý rok pohybujú, znamená, že klíma oblasti sa líši v závislosti od jej polohy. Väčšina štúdií v paleoklimatológii sa odvoláva na prítomnosť ľudí a hospodárske činnosti a ich vplyv na podnebie planéty. Najnovšie príklady štúdií v paleoklimatológii sa týkajú klimatických zmien, ktorých význam bol zdokumentovaný v rôznych kontextoch súvisiacich so životným prostredím.
Ako vieme, od vzniku našej planéty až do súčasnosti došlo k rôznym klimatickým zmenám. Každá zmena podnebia bola spôsobená rôznymi zmenami v zložení atmosféry. Všetky tieto klimatické zmeny však nastali prirodzenou rýchlosťou, ktorá umožnila rôznym druhom flóry a fauny rozšírenej po celom svete vytvoriť adaptačné mechanizmy, aby dokázali prežiť tvárou v tvár novým scenárom. Súčasné zmeny podnebia, ktoré sa vyskytujú v tomto storočí, sa dejú zrýchleným tempom, ktoré neumožňuje živým bytostiam prispôsobiť sa im. Ďalej musíme pridať environmentálne vplyvy vytvárané ľudskými činnosťami.
Ničenie ekosystémov a prirodzených biotopov druhov je jednou z najdôležitejších príčin úbytku biodiverzity. Základné mechanizmy, ktoré spôsobujú zmeny a odchýlky podnebia, môžu byť z: Pohyb kontinentov k rotačným a orbitálnym cyklom Zeme. Dalo by sa povedať, že paleoklimatológia študuje podnebie minulosti z prírodných geologických ukazovateľov. Len čo získate klimatické údaje z minulosti, pokúsite sa odhaliť, ako sa vyvíjali teploty a ďalšie atmosférické premenné v priebehu historických období Zeme.
Cieľ paleoklimatológie
Všetky výskumy, ktoré sa vyvinuli pri štúdiu podnebia v minulosti, môžu potvrdiť, že podnebie planéty nebolo nikdy stabilné. Je to tak, že vo všetkých časových mierkach sa to zmenilo a robí to tak aj dnes a bude to tak aj v budúcnosti. Podnebie sa mení nielen ľudským konaním, ale aj prirodzene. Všetky tieto zmeny si vyžadujú poznanie dôležitosti toho, aké sú prirodzené trendy zmeny podnebia. Týmto spôsobom môžu vedci objektívne vyhodnotiť skutočný vplyv konania človeka na súčasný stav životného prostredia.
Vďaka štúdiu environmentálnych dopadov ľudskej činnosti na klímu možno vyvinúť rôzne prediktívne modely pre klímu budúcnosti. V skutočnosti bol zákon, ktorý zahŕňa všetky činnosti týkajúce sa súčasnej zmeny klímy, vyvinutý na základe vedeckého výskumu klímy a jej zmien. To bolo základom pre pochopenie toho, ako rôzne civilizácie, ako napr kultúra údolia Indus, prispôsobené významným klimatickým zmenám vo svojej histórii.
Počas posledných desaťročí sa objavili rôzne teórie, ktoré sa snažia vysvetliť pôvod rôznych klimatických zmien, ktoré planéta Zem utrpela. Väčšina klimatických zmien sa vyskytla pomaly, zatiaľ čo iné nastali náhle.. Práve táto teória vedie mnohých vedcov k pochybnostiam, že súčasné zmeny podnebia nie sú riadené ľudskými činnosťami. Hypotéza založená na astronomických poznatkoch spája fluktuácie podnebia s variáciami na obežnej dráhe Zeme.
Rekonštrukcia paleoklimatológie
Na získanie globálnej predstavy o klíme v celej histórii je potrebná rekonštrukcia paleoklímy. Táto rekonštrukcia predstavuje niekoľko významných výziev. To znamená, za posledných 150 rokov neexistujú žiadne inštrumentálne klimatické záznamy pretože neexistovali žiadne meracie prístroje na meranie teploty a iných atmosférických veličín. Kvôli tomu je nesmierne ťažké uskutočniť kvantitatívne rekonštrukcie. Pri meraní minulých teplôt sa často robia rôzne chyby. Z tohto dôvodu je potrebné poznať všetky podmienky prostredia v minulosti, aby sme mohli ustanoviť o niečo presnejšie modely.
Náročnosť paleoklimatickej rekonštrukcie spočíva v tom, že nie je s určitosťou známe, aké boli teplotné podmienky v morských sedimentoch, hladina mora, aká bola hĺbka, aktivita rias atď. Jedným zo spôsobov, ako zistiť teplotu mora v minulosti, je pomocou indexu U.K/37. Tento index pozostáva z analýzy morských sedimentov niektorých organických zlúčenín, ktoré sú produkované jednobunkovými fotosyntetickými riasami. Tieto riasy sa nachádzajú vo fotonickej zóne mora. Táto oblasť je oblasťou, kde slnečné svetlo dopadá takým spôsobom, že umožňuje fotosyntézu rias. Náročnosť použitia tohto indexu spočíva v tom, že nie je dobre známe, aké hlboké boli v tom čase oceány, v akom ročnom období sa to dalo merať, v rôznych zemepisných šírkach atď.
Často došlo k zmenám v životnom prostredí, ktoré vedú k prostrediu, ktoré nie je analogické s tým súčasným. Všetky tieto zmeny boli známe vďaka geologickým záznamom. Použitie týchto modelov umožnilo paleoklimatológii urobiť veľké pokroky v našom chápaní globálneho klimatického systému. Niet pochýb o tom, že sme ponorení do klimatických zmien, keďže minulé záznamy nám ukazujú, že teplota mora aj vegetácia, zloženie atmosféry či oceánske prúdy sa periodicky menili v cykloch desiatok tisíc rokov.
Dúfam, že s týmito informáciami sa dozviete viac o paleoklimatológii a jej význame.